Vedci z Fínska, ktorí sa venujú výskumu mozgu človeka zistili, že u ľudí, ktorí trpia emočným vyhorením, sa aktivuje frontálna, teda čelná kôra mozgovej hemisféry. Naproti tomu je aktivita okcipitálnych lalokov spomalená. V globále je to celkom predvídateľný výsledok. Čo sa vlastne počas tohto vyhorenia s človekom deje? V tomto stave prácu vykonáva mozgová aktivita len s premáhaním sa a sebazaprením, nudí sa a to, čo ho nutí každodene vykonávať činnosť proti jeho vôli, je len vidina zárobku. Peniaze sú motiváciou, kvôli ktorej sa mnohokrát nesnaží ani prácu zmeniť, keďže je presvedčený, že v inom zamestnaní by jeho kvalifikácia nebola ohodnotená adekvátne. Nasleduje apatia a výrazný pokles pracovnej aktivity.

Priblížime si syndróm vyhorenia:

• Za vôľové úsilie človeka zodpovedá predná časť mozgovej kôry, ale v psychiatrii a neurológii poznáme termín „frontálna psychika“, no bezpodmienečné to nie je. Je to komplex volebných porúch, ktoré spôsobuje niektoré z ochorení mozgu, ako sú traumy, mŕtvice či nádory a podobne. Najbežnejší typ elektroencefalogramu, čo je záznam biologických tokov buniek v mozgu, je MRI. Používali ho aj fínski vedci, no prvýkrát sa objavil už v minulom storočí.
• Poznamenávame, že fínski vedci použili nediagnostikovanú metódu. Syndróm Burnout je možné určiť presne ktorýmkoľvek psychológom použitím odborných testov. Výsledky finskych vedcov len potvrdili, že za základom tejto patológie stoja špecifické zmeny v bioelektrickej aktivite mozgu.
• Súhlasiť s názormi o význame tohto problému samozrejme, nemusíme. V každom kolektíve však dbajú o to, aby v ňom pracovali len energickí a kreatívni ľudia, ale vysoké nasadenie a očakávania niekedy človek psychicky nezvládne.

Základom dnešnej konzumnej spoločnosti je neustály nátlak na ľudí, aby získavali viac majetku a bohatstva, čo je však podmienené stále vyšším a vyšším pracovným nasadením.