Každý zodpovedný človek, ktorý má rodinu alebo si ju plánuje v blízkej alebo vzdialenej dobe založiť si určite uvedomuje tú ťarchu, ktorú na seba týmto rozhodnutím berie. Nejde totižto len o to priviesť na svet deti a snažiť sa ich dobre vychovať, ale samozrejme ich aj zabezpečiť. Nie je samozrejme nutné, aby deti mali všetko, po čom ich srdce zapiští, ale je dôležité, aby rodina mohla žiť v slušných podmienkach. Mať vlastné bývanie, potrebné šatstvo a stravu by malo byť samozrejmosťou, aj keď nie vždy sa to darí zabezpečiť.

Ak chcem svojim blízkym dať niečo naviac, znamená to prehodnotiť svoje priority a zariadiť sa tak, aby bol príjem do domácnosti vyšší. Často to znamená odcestovať za prácou mimo domova, či už bez rodiny alebo s ňou, v tom lepšom prípade pracovať v blízkosti bydliska, ale tráviť v práci neúmerne veľa času. Ako sa hovorí, všetko má svoje výhody i nevýhody. Lepšia pozícia v zamestnaní znamená lepšie ohodnotenie, no častokrát aj dlhšie strávený čas v práci, čo sa často odrazí niekde inde.

 
Následok dnešnej doby
Keď sa na chvíľu pozastavíme a obzrieme sa okolo seba, zistíme, že stretávame zachmúrených, vystresovaných a uponáhľaných ľudí, ktorí pod tlakom povinností a vysokého pracovného nasadenia nevládzu žiť. Nie prežívať a vykonávať každodenné povinnosti v práci a doma. Ale naozaj žiť. Pretože náš život by nemal byť venovaný len pracovným záležitostiam, aj keď je samozrejme práca ako taká veľmi dôležitá. Ale zamysleli sme sa niekedy, koľko času trávime sami so sebou? Koľko času trávime so svojimi najbližšími?

Povieme si, že pracujeme, aby sme zabezpečili svoje rodiny a deti…ale ako si ich teda chceme užiť, keď na nich vlastne ani nemáme čas? Zabezpečenie neznamená len hmotné statky, čo si bohužiaľ často nechceme alebo nevieme uvedomiť. Peniaze by nemali stáť na piedestáli našich hodnôt, aj keď sú veľmi dôležité. Možno keby sa trošku zvoľnilo tempo našej uponáhľanej doby a mali by sme viac času na svoje deti, partnerov či rodičov a venovali im trochu z nášho času, bolo by menej civilizačných chorôb, úmrtí z vyčerpania, ale aj menej rozvrátených rodín, ktoré skrachovali práve v dôsledku toho, že partneri nemali na seba čas. Nemali čas ani na svoje deti ani na nič, čo by ich v živote tešilo. To je paradox dnešnej doby – pracujeme aby sme sa mali dobre, ale v konečnom dôsledku ani nemáme čas si to užiť.